Tuesday, December 14, 2010

ဓမၼပဒ Dhammapada, 法句 ေကာက္ႏႈတ္ခ်က္မ်ား (၂၂)


၂၁။ ပကိဏၰက၀ဂၢPakinnakavaggo 散漫品

၂၉၀။ မတၱာသုခပရိစၥာဂါ၊ ပေႆ ေစ ၀ိပုလံ သုခံ။
စေဇ မတၱာသုခံ ဓီေရာ၊ သမၸႆံ ၀ိပုလံ သုခံ။

၂၉၀။ အနည္းငယ္ေသာ ခ်မ္းသာကို စြန္႔လြတ္ျခင္းေၾကာင့္ ၾကီးက်ယ္ျပန္႔ေျပာေသာခ်မ္းသာကို ရလိမ့္မည္ဟု ျမင္ခဲ့မူ ၾကီးက်ယ္ျပန္႔ေျပာေသာ ခ်မ္းသာကိုျမင္ေသာ ပညာ႐ွိသည္ အနည္းငယ္ေသာခ်မ္းသာကို စြန္႔လႊတ္ရာ၏။

290. If by sacrificing a lesser pleasure when one may see a greater pleasure, the wise person leaves aside lesser pleasure looking to the greater.

၂၉၁။ ပရဒုကၡဴပဓာေနန၊ အတၱေနာ သုခမိစၧတိ။
ေ၀ရသံသဂၢသံသေ႒ာ၊ ေ၀ေရာ ေသာ န ပရိမုစၥတိ။

၂၉၁။ သူတစ္ပါးအား ဆင္းရဲကိုျဖစ္ေစလ်က္ မိမိ၏ခ်မ္းသာကို အလို႐ွိသူသည္ ရန္ကိုရန္ခ်င္း ေရာေႏွာေသာအားျဖင့္ ေရာေႏွာျခင္း ျဖစ္ရကား ရန္မွမလြတ္ႏုိင္။

291. The person who causes pain to others to obtain happiness for him, having entangled in the bonds of hatred, will never be free from hatred.

290 Mattasukhapariccaga,
  passe ce vipulam sukham,
  caje mattasukham dhiro,
  sampassam vipulam sukham.

  [Mattasukha適量的樂][pariccaga遍放出(陽單從格)],
  [passe看到(3opt.)] [ce] [vipulam廣大(中單業格, a.)] [sukham(中單業格)],
  [caje放出(3opt.)] [mattasukham適量的樂(單業格)] [dhiro賢明者(陽單主格)],
  [sampassam完全看到(陽單主格, ppr.)] vipulam sukham.

  若由於遍放出適量的樂,會看到廣大的樂[1];賢明者應放出適量的樂,正在完全看到廣大的樂。

291 Paradukkhupadhanena,
  attano sukham icchati,
  verasamsaggasamsattho,
  vera so na parimuccati.

  [Para其他人(a.)][dukkh][ūpadhanena施加(中單具格)],
  [attano自我(陽單屬格)] [sukham(中單業格)] [icchati欲求(3)],
  [vera][samsagga接觸(m.)][samsattho接觸(陽單主格, pp.)],
  [vera(中單從格)] [so(陽單主格)] [na] [parimuccati被遍釋放(3)].

  以施加其他人的苦,欲求自我的樂;已被接觸怨接觸的他,從怨不被遍釋放。


[1] 廣大的樂 DhAVipulam sukhanti ularam sukham nibbanasukham vuccati.(「廣大的樂」:上妙的樂,被叫做涅槃的樂)

၂၉၂။ ယံ ဟိ ကိစၥံ အပ၀ိဒၶံ၊ အကိစၥံ ပန ကရီယတိ။
ဥႏၷဠာနံ ပမတၱာနံ၊ ေတသံ ၀ၯုႏၲိ အာသ၀ါ။

၂၉၃။ ေယသဥၥ သုသမာရဒၶါ၊ နိစၥံ ကာယဂတာ သတိ။
အကိစၥံ ေတ န ေသ၀ႏၲိ၊ ကိေစၥ သာတစၥကာရိေနာ။
သတာနံ သမၸဇာနာနံ၊ အတၳံ ဂစၧ ႏၲိ အာသ၀ါ။

၂၉၂။ ျပဳသင့္ျပဳထိုက္ေသာအမႈကို မျပဳလုပ္ဘဲစြန္႔ပစ္၍ မျပဳသင့္ မျပဳထိုက္ေသာ အမႈကိုမူကား ျပဳလုပ္ကာ မာန ေထာင္လႊားလ်က္ ေမ့ေလ်ာ့သူတို႔အား အာသေ၀ါတရားတို႔ တိုးပြားကုန္၏။

၂၉၃။ အၾကင္သူတို႔ကား ကာယဂတာသတိကို အျမဲေကာင္းစြာ အားထုတ္ၾကကုန္၏၊ ထိုသူတို႔သည္ မျပဳသင့္ မျပဳထိုက္ေသာအမႈကိုမျပဳ မမွီ၀ဲကုန္၊ ျပဳသင့္ျပဳထိုက္ေသာအမႈ၌ မျပတ္ျပဳလုပ္ၾကကုန္၏။ သတိ႐ွိသူ ေကာင္းစြာ အျပားအားျဖင့္သိမႈ သမၸဇဥ္ဉာဏ္႐ွိသူတို႔အား အာသေ၀ါတရားတို႔ ခ်ဳပ္ျခင္းသို႔ေရာက္ကုန္၏။

292. By not doing what should be done and what is not to be done is done; sinful desires will increase in the person who is arrogant and proud.

293. Those who have well undertaken, constantly mindful with regard to the nature of the body, who do not attend to what is not to be done, persevering in what is to be done. Of those mindful and attentive; mental desires come to an end.

292 Yam hi kiccam apaviddham,
  akiccam pana kayirati;
  unnalanam pamattanam,
  tesam vaddhanti asava.

  [Yam凡是(中單主格, rp.)] [hi因為] [kiccam(中單主格, grd.)] [apaviddham拋棄(中單主格, pp.)],
  [akiccam不作(中單主格, grd.)] [pana] [kayirati被作(3)];
  [unnalanam高傲(陽複與格, a.)] [pamattanam放逸(陽複與格, pp.)],
  [tesam他們(陽複屬格)] [vaddhanti增長(3)] [asava流向(陽複主格)].

  因為凡是應被作的已被拋棄,而不應被作的被作;對諸高傲者、諸已放逸者,他們的諸流向增長。

293 Yesañ ca susamaraddha,
  niccam kayagata sati,
  akiccam te na sevanti,
  kicce sataccakarino,
  satanam sampajananam,
  attham gacchanti asava.

  [Yesañ他們(陽複與格, rp.)] [ca但是] [susamaraddha善一起確立(陽複主格, pp.)],
  [niccam(adv.)] [kaya][gata去到(陰單主格, pp.)] [sati(陰單主格)],
  [akiccam不作(中單業格, grd.)] [te他們(陽複主格)] [na] [sevanti親近(3)],
  [kicce(中單處格, grd.)] [satacca堅定][karino(陽複主格, a.)],
  [satanam(陽複屬格, pp.)] [sampajananam一起徹底知(陽複屬格, a.)],
  [attham滅沒(中單業格)] [gacchanti去到(3)] [asava流向(陽複主格)].

  但是對已善一起確立的他們,念常已去到身[1];他們不親近不應被作的,在應被作的之中[]堅定的作者;諸已念者、諸一起徹底知者的諸流向,去到滅沒。


[1] 念常已去到身 DhAKayagata satiti kayanupassanabhavana.(「念常已去到身」:修習隨看身) (他譯:身至念)

၂၉၄။ မာတရံ ပိတရံ ဟႏ႖ာ၊ ရာဇာေနာ ေဒြ စ ခတၱိေယ။
ရ႒ံ သာႏုစရံ ဟႏ႖ာ၊ အနီေဃာ ယာတိ ျဗာဟၼေဏာ။

၂၉၅။ မာတရံ ပိတရံ ဟႏ႖ာ၊ ရာဇာေနာ ေဒြ စ ေသာတၳိေယ။
ေ၀ယဂၣပဥၥမံ ဟႏ႖ာ၊ အနီေဃာ ယာတိ ျဗာဟၼေဏာ။

၂၉၄။ ရဟႏၲာပုဂၢဳိလ္သည္ တဏွာတည္းဟူေသာ အမိကို လည္းေကာင္း၊ မာနတည္းဟူေသာ အဖကို လည္းေကာင္း၊ သတ္ျပီးလွ်င္ သႆတဒိ႒ိတည္းဟူေသာ ေရေျမအ႐ွင္ ဘုရင္မင္းျမတ္ႏွစ္ပါးတို႔ကို လည္းေကာင္း၊ နႏၵီရာဂ တည္းဟူေသာ အခြန္သိမ္း အမတ္ႏွင့္တကြ အာယတန တစ္ဆယ့္ႏွစ္ပါးတည္းဟူေသာ တိုင္းျပည္ကို လည္းေကာင္း သတ္ျခင္းေၾကာင့္ ဆင္းရဲကင္းလ်က္သြားရ၏။

၂၉၅။ ရဟႏၲာပုဂၢဳိလ္သည္ တဏွာတည္းဟူေသာ အမိကို လည္းေကာင္း၊ မာနတည္းဟူေသာ အဖကို လည္းေကာင္း၊ သတ္ျပီးလွ်င္ သႆတဒိ႒ိတည္းဟူေသာ မင္းပုဏၰားႏွစ္ပါးတို႔ကို လည္းေကာင္း သတ္ေသာေၾကာင့္ က်ားရဲ႐ွိ ေသာခရီးႏွင့္တူေသာ ၀ိစိကိစၧာလွ်င္ ငါးခုေျမာက္ နီ၀ရဏ အတားအဆီးကို ပယ္ဖ်က္ကာ ဆင္းရဲကင္းလ်က္ သြားရ၏။

294. Killing mother (as craving) and father (as pride), and two warrior kings (as grasping and rejecting), killing a kingdom with all its subjects (sense-avenues and sense-objects), the Arahant goes without any grief.

295. Killing mother (as craving) and father (as pride), and two learned kings (as eternalism and nihilism), killing five eminent men (as sensuality, ill-will, stupefaction, excitation followed by regret and doubt), the Arahant goes untroubled.

294 Mataram pitaram hantva,
  rajano dve ca khattiye,
  rattham sanucaram hantva,
  anigho yati brahmano.

  [Mataram(陰單業格)] [pitaram(陽單業格)] [hantva擊殺(ger.)],
  [rajano(陽複業格)] [dve(業格)] [ca] [khattiye剎帝利(陽複業格)],
  [rattham(中單業格)] [sanucaram有隨行(陽單業格, a.)] hantva,
  [anigho無惱亂(陽單主格, a.)] [yati行走(3)] [brahmano婆羅門(陽單主格)].

  擊殺[渴愛[1]]母、[我是的傲慢[2]]父、及[永久不變的見解及粉碎的見解[3]]二剎帝利王後,擊殺[十二處[4]]國、[歡喜的染[5]]有隨行者後,無惱亂[6]的婆羅門[7]行走。

295 Mataram pitaram hantva,
  rajano dve ca sotthiye,
  veyyagghapañcamam hantva,
  anigho yati brahmano.

  [Mataram(陰單業格)] [pitaram(陽單業格)] [hantva擊殺(ger.)],
  [rajano(陽複業格)] [dve(業格)] [ca] [sotthiye聖典學者(陽複業格)],
  [veyyaggha(a.)][pañcamam第五(單業格, a.)] hantva,
  [anigho無惱亂(陽單主格, a.)] [yati行走(3)] [brahmano婆羅門(陽單主格)]. (cp. Dh294)

  擊殺[渴愛的]母、[我是的傲慢的]父、及[永久不變的見解及粉碎的見解的]二聖典學者王後,擊殺第五的虎[疑蓋[8]]後,無惱亂的婆羅門行走。


[1] 渴愛 tanha(=tasina渴愛) f. (參見DhA iii454)

[2] 我是的傲慢 asmimana(asmi(atthi的單1)+mana傲慢) m. 。他 譯:我慢。(參見DhA iii454)

[3] 永久不變的見解 sassataditthi(sassata永久不變+ditthi見解) f. 。他譯: 常見。粉碎的見解 ucchedaditthi (uccheda粉碎+ditthi見解) f. 。他譯:斷見(參見DhA iii454)

[4] 十二處 dvadasayatana(dvadasa十二+ayatana) n. 十二處包括: 六內處、六外處。六內處:眼、耳、鼻、舌、身、意。六外處:形色(rūpa)、聲、香、味、能被觸者(photthabba)、法。(參見DhA iii454)

[5] 歡喜的染 nandiraga(nandi歡喜+raga) m. (參見DhA iii454)

[6] 無惱亂 DhAAnighoti niddukkho.(「無惱亂」:無苦。)

[7] 婆羅門 DhABrahmanoti khinasavo.(「婆羅門」:諸流向已被滅盡者。)

[8] 疑蓋 vicikicchanivarana(vicikiccha+nivarana) (參見DhA iii455)

၂၉၆။ သုပၸဗုဒၶံ ပဗုဇၩႏၲိ၊ သဒါ ေဂါတမသာ၀ကာ။
ေယသံ ဒိ၀ါ စ ရေတၱာ စ၊ နိစၥံ ဗုဒၶဂတာ သတိ။

၂၉၇။ သုပၸဗုဒၶံ ပဗုဇၩႏၲိ၊ သဒါ ေဂါတမသာ၀ကာ။
ေယသံ ဒိ၀ါ စ ရေတၱာ စ၊ နိစၥံ ဓမၼဂတာ သတိ။

၂၉၈။ သုပၸဗုဒၶံ ပဗုဇၩႏၲိ၊ သဒါ ေဂါတမသာ၀ကာ။
ေယသံ ဒိ၀ါ စ ရေတၱာ စ၊ နိစၥံ သံဃဂတာ သတိ။

၂၉၉။ သုပၸဗုဒၶံ ပဗုဇၩႏၲိ၊ သဒါ ေဂါတမသာ၀ကာ။
ေယသံ ဒိ၀ါ စ ရေတၱာ စ၊ နိစၥံ ကာယဂတာ သတိ။

၃၀၀။ သုပၸဗုဒၶံ ပဗုဇၩႏၲိ၊ သဒါ ေဂါတမသာ၀ကာ။
ေယသံ ဒိ၀ါ စ ရေတၱာ စ၊ အဟႎသာယ ရေတာ မေနာ။

၃၀၁။ သုပၸဗုဒၶံ ပဗုဇၩႏၲိ၊ သဒါ ေဂါတမသာ၀ကာ။
ေယသံ ဒိ၀ါ စ ရေတၱာ စ၊ ဘာ၀နာယ ရေတာ မေနာ။

၂၉၆။ ေန႔ေရာညဥ့္ပါ အျမဲမျပတ္ ဘုရားဂုဏ္ကို အာ႐ုံျပဳ၍ျဖစ္ေသာ သတိ႐ွိသူ ေဂါတမ ျမတ္စြာဘုရား၏ တပည့္တို႔ သည္ အခါခပ္သိမ္း ေကာင္းစြာႏုိုးၾကားေသာအားျဖင့္ ႏုိးၾကားရကုန္၏။

၂၉၇။ ေန႔ေရာညဥ့္ပါ အျမဲမျပတ္ တရားဂုဏ္ကို အာ႐ုံျပဳ၍ျဖစ္ေသာ သတိ႐ွိသူ ေဂါတမ ျမတ္စြာဘုရား၏ တပည့္ တို႔သည္ အခါခပ္သိမ္း ေကာင္းစြာႏုိုးၾကားေသာအားျဖင့္ ႏုိးၾကားရကုန္၏။

၂၉၈။ ေန႔ေရာညဥ့္ပါ အျမဲမျပတ္ သံဃာဂုဏ္ကို အာ႐ုံျပဳ၍ျဖစ္ေသာ သတိ႐ွိသူ ေဂါတမ ျမတ္စြာဘုရား၏ တပည့္ တို႔သည္ အခါခပ္သိမ္း ေကာင္းစြာႏုိုးၾကားေသာအားျဖင့္ ႏုိးၾကားရကုန္၏။

၂၉၉။ ေန႔ေရာညဥ့္ပါ အျမဲမျပတ္ သံုးဆယ့္ႏွစ္ေကာ႒ာသကို အာ႐ုံျပဳ၍ျဖစ္ေသာ သတိ႐ွိသူ ေဂါတမျမတ္စြာဘုရား၏ တပည့္တို႔သည္ အခါခပ္သိမ္း ေကာင္းစြာႏုိုးၾကားေသာအားျဖင့္ ႏုိးၾကားရကုန္၏။

၃၀၀။ ေန႔ေရာညဥ့္ပါ မညႇဥ္းဆဲမႈ က႐ုဏာဘာ၀နာ၌ ေမြ႔ေလ်ာ္စိတ္႐ွိသူ ေဂါတမျမတ္စြာဘုရား၏ တပည့္တို႔သည္ အခါ ခပ္သိမ္း ေကာင္းစြာႏုိးၾကားေသာအားျဖင့္ ႏုိးၾကားရကုန္၏။

၃၀၁။ ေန႔ေရာညဥ့္ပါ ေမတၱာဘာ၀နာ၌ ေမြ႔ေလ်ာ္စိတ္႐ွိသူ ေဂါတမျမတ္စြာဘုရား၏ တပည့္တို႔သည္ အခါခပ္သိမ္း ေကာင္းစြာႏုိးၾကားေသာအားျဖင့္ ႏုိးၾကားရကုန္၏။

296. The disciples of Gotama are always wide awake and watchful, and their thoughts day and night are set on Buddha's virtues.

297. The disciples of Gotama are always wide awake and watchful, and their thoughts day and night are set on the virtues of his Teaching, Dhamma.

298. The disciples of Gotama are always wide awake and watchful, and their thoughts day and night are set on the virtues of his Community, Sangha.

299. The disciples of Gotama are always wide awake and watchful, and their thoughts day and night are set on fleeting nature of the body.

300. The disciples of Gotama are always wide awake and watchful, and their mind day and night delights in compassion.

301. The disciples of Gotama are always wide awake and watchful, and their mind day and night delights in the practice of loving kindness meditation.

296 Suppabuddham pabujjhanti,
  sada Gotamasavaka,
  yesam diva ca ratto ca,
  niccam buddhagata sati.

  [Suppabuddham非常徹底覺(單業格, pp.>adv.)] [pabujjhanti徹底覺(3)],
  [sada經常(adv.)] [Gotama瞿曇][savaka弟子(陽複主格)],
  [yesam他們(陽複屬格, rp.)] [diva在日間(adv.)] [ca] [ratto夜間(中單處格)] ca,
  [niccam(adv.)] [buddha已覺者][gata去到(陰單主格, pp.)] [sati(陰單主格)].

  在已非常徹底覺,瞿曇的諸弟子經常徹底覺;在日間及在夜間,他們的念常已去到已覺者。

297 Suppabuddham pabujjhanti,
  sada Gotamasavaka,
  yesam diva ca ratto ca,
  niccam dhammagata sati.

  [Suppabuddham非常徹底覺(單業格, pp.>adv.)] [pabujjhanti徹底覺(3)],
  [sada經常(adv.)] [Gotama瞿曇][savaka弟子(陽複主格)],
  [yesam他們(陽複屬格, rp.)] [diva在日間(adv.)] [ca] [ratto夜間(中單處格)] ca,
  [niccam(adv.)] [dhamma][gata去到(陰單主格, pp.)] [sati(陰單主格)]. (cp. Dh296)

  在已非常徹底覺,瞿曇的諸弟子經常徹底覺;在日間及在夜間,他們的念常已去到法。

298 Suppabuddham pabujjhanti,
  sada Gotamasavaka,
  yesam diva ca ratto ca,
  niccam savghagata sati.

  [Suppabuddham非常徹底覺(單業格, pp.>adv.)] [pabujjhanti徹底覺(3)],
  [sada經常(adv.)] [Gotama瞿曇][savaka弟子(陽複主格)],
  [yesam他們(陽複屬格, rp.)] [diva在日間(adv.)] [ca] [ratto夜間(中單處格)] ca,
  [niccam(adv.)] [savgha僧伽][gata去到(陰單主格, pp.)] [sati(陰單主格)]. (cp. Dh296)

  在已非常徹底覺,瞿曇的諸弟子經常徹底覺;在日間及在夜間,他們的念常已去到僧伽。

299 Suppabuddham pabujjhanti,
  sada Gotamasavaka,
  yesam diva ca ratto ca,
  niccam kayagata sati.

  [Suppabuddham非常徹底覺(單業格, pp.>adv.)] [pabujjhanti徹底覺(3)],
  [sada經常(adv.)] [Gotama瞿曇][savaka弟子(陽複主格)],
  [yesam他們(陽複屬格, rp.)] [diva在日間(adv.)] [ca] [ratto夜間(中單處格)] ca,
  [niccam(adv.)] [kaya][gata去到(陰單主格, pp.)] [sati(陰單主格)]. (cp. Dh296)

  在已非常徹底覺,瞿曇的諸弟子經常徹底覺;在日間及在夜間,他們的念常已去到身

300 Suppabuddham pabujjhanti,
  sada Gotamasavaka,
  yesam diva ca ratto ca,
  ahimsaya rato mano.

  [Suppabuddham非常徹底覺(單業格, pp.>adv.)] [pabujjhanti徹底覺(3)],
  [sada經常(adv.)] [Gotama瞿曇][savaka弟子(陽複主格)],
  [yesam他們(陽複屬格, rp.)] [diva在日間(adv.)] [ca] [ratto夜間(中單處格)] ca,
  [ahimsaya無傷害(陰單處格)] [rato喜樂(中單主格, pp., 不規則變化)] [mano(中單主格)]. (cp. Dh296)

  在已非常徹底覺,瞿曇的諸弟子經常徹底覺;在日間及在夜間,他們的意已喜樂在無傷害之中。

301 Suppabuddham pabujjhanti,
  sada Gotamasavaka,
  yesam diva ca ratto ca,
  bhavanaya rato mano.

  [Suppabuddham非常徹底覺(單業格, pp.>adv.)] [pabujjhanti徹底覺(3)],
  [sada經常(adv.)] [Gotama瞿曇][savaka弟子(陽複主格)],
  [yesam他們(陽複屬格, rp.)] [diva在日間(adv.)] [ca] [ratto夜間(中單處格)] ca,
  [bhavanaya修習(陰單處格)] [rato喜樂(中單主格, pp., 不規則變化)] [mano(中單主格)]. (cp. Dh296)

  在已非常徹底覺,瞿曇的諸弟子經常徹底覺;在日間及在夜間,他們的意已喜樂在修習之中。

၃၀၂။ ဒုပၸဗၺဇၨံ ဒုရဘိရမံ၊ ဒုရာ၀ါသာ ဃရာ ဒုခါ။
ဒုေကၡာသမာနသံ၀ါေသာ၊ ဒုကၡာႏုပတိတဒၶဂူ။
တသၼာ န စဒၶဂူ သိယာ၊ န စ ဒုကၡာႏုပတိေတာ သိယာ။


၃၀၂။ စည္းစိမ္ဥစၥာကို စြန္႔လႊတ္၍ ရဟန္းျပဳႏုိင္ခဲ၏၊ သူေတာ္အက်င့္၌ ေမြ႔ေလ်ာ္ႏုိင္ခဲ၏၊ အိမ္၌ မျပည့္မစံု ေနရျခင္း သည္ ဆင္းရဲ၏၊ သေဘာမတူသူတို႔ႏွင့္ ေနရျခင္းသည္ ဆင္းရဲ၏၊ သံသရာ ခရီးသြားရျခင္းသည္ ဆင္းရဲသို႔ က်တတ္၏၊ ထို႔ေၾကာင့္ သံသရာခရီးသြား မျဖစ္ရာ၊ ဆင္းရဲသို႔ က်ေရာက္သူ မျဖစ္ရာ။

302. It is hard to leave the wealth and become a novice (to be a monk) – hard to enjoy therein. The householder's life is also difficult and burdensome. It is also hard to live with incompatible ones. And samsara travelers are trapped in suffering. So be not a traveler. And be not trapped in suffering.

၃၀၃။ သေဒၶါ သီေလန သမၸေႏၷာ၊ ယေသာေဘာဂသမပၸိေတာ။
ယံ ယံ ပေဒသံ ဘဇတိ၊ တတၳ တေတၳ၀ ပူဇိေတာ။


၃၀၃။ သဒၶါတရားလည္း႐ွိ သီလလည္းျပည့္စံု အျခံအရံ စည္းစိမ္ဥစၥာႏွင့္လည္း ျပည့္စံုသူသည္ ေရာက္ေလရာရာ အရပ္တို႔၌ အပူေဇာ္ခံရ၏။

303. The generous one who is perfect with virtue, possessed of companions and wealth, will be held in honors wherever that person may go.

302 Duppabbajjam durabhiramam,
  duravasa ghara dukha,
  dukkho’samanasamvaso,
  dukkhanupatitaddhagu;
  tasma na c’ addhagu siya,
  na ca dukkhanupatito siya.

  [Duppabbajjam難出家(單業格, a.)] [durabhiramam難全面喜樂(單業格, a.)],
  [duravasa難住(陽複主格, a.)] [ghara(陽複主格)] [dukha(陽複主格, a., =dukkha)],
  [dukkho(陽單主格, a.)] [’samana不平等(a.)][samvaso一起滯留(陽單主格)],
  [dukkh][anupatit隨落下(pp.)][addhagū旅行者(陽單主格)];
  [tasma由於它] [na] [c’並且] addhagū [siya(3opt.)],
  na [ca並且] [dukkh][anupatito隨落下(陽單主格, pp.)] siya.

  難出家[1]難全面喜樂[2],諸家[]難住、苦,與不平等者一起滯留[]苦,旅行者已被苦隨落下;由於它,他不應是旅行者,並且不應是已被苦隨落下者。

303[3] Saddho silena sampanno,
  yasobhogasamappito,
  yam yam padesam bhajati,
  tattha tatth’eva pujito.

  [Saddho(陽單主格, a.)] [silena(中單具格)] [sampanno完全行(陽單主格, pp.)],
  [yaso名譽][bhoga財富][samappito移入(陽單主格, pp.)],
  [yam yam任何(陽單業格)] [padesam地點(陽單業格)] [bhajati前往到(3)],
  [tattha tatth’到處] [eva如此] [pūjito禮敬(陽單主格, pp.)].

  信者已以戒完全行,已移入名譽及財富;他前往到任何地點,到處如此已被禮敬。


[1] 難出家:DhA.duppabbajjanti appam va mahantam va bhogakkhandhabceva batiparivattabca pahaya imasmim sasane uram datva pabbajjam nama dukkham.(捨棄少量或大量的財產和親戚的圈子,在教中給予出家為苦。)

[2] 難全面喜樂:DhA.Durabhiramanti evam pabbajitenapi bhikkhacariyaya jivitavuttim ghatentena aparimana-silakkhandha- gopana-dhamm-anudhamm-appatipatti-puranavasena abhiramitum dukkham.(如此出家,不全面喜樂於努力以乞食行為生計,住於填滿無量的戒蘊,保護法隨法的行道。)

[3] 本偈頌為質多羅長者聽聞具壽舍利子說法證得第三果之後,由於他慷慨布施,天神要不斷補充他的供養物,具壽阿難有疑問請教有幸者,有幸者答覆的話。(參見DhA)

၃၀၄။ ဒူေရ သေႏၲာ ပကာေသႏၲိ၊ ဟိမ၀ေႏၲာ၀ ပဗၺေတာ။
အသေႏၲတၳ န ဒိႆႏၲိ၊ ရတၱႎ ခိတၱာ ယထာ သရာ။

၃၀၄။ ဟိမ၀ႏၲာေတာင္သည္ အေ၀း၌တည္ေသာ္လည္း ထင္႐ွားသကဲ့သို႔ သူေတာ္ေကာင္းတို႔သည္ အေ၀း၌ပင္ ေနေသာ္လည္း ထင္႐ွားကုန္၏၊ ညဥ့္အခါ ပစ္လိုက္သည့္ ျမားတို႔သည္ မထင္႐ွားကုန္သကဲ့သို႔ သူယုတ္မာတို႔သည္ အနီး၌ ႐ွိေနၾကကုန္ေသာ္လည္း မထင္႐ွားကုန္။

304. The virtuous persons are visible from far away, like the Himalaya Mountains; but the sinful though very near are in darkness, invisible like arrows shot in the night.

၃၀၅။ ဧကာသနံ ဧကေသယ်ံ၊ ဧေကာ စရမတႏၵိေတာ။
ဧေကာ ဒမယမတၱာနံ၊ ၀နေႏၲ ရမိေတာ သိယာ။

၃၀၅။ မပ်င္းမရိမူ၍ တစ္ေယာက္တည္းေန တစ္ေယာက္တည္းအိပ္ တစ္ေယာက္တည္း လွည့္လည္ သြားလာလ်က္ မိမိကိုယ္ကို ဆံုးမျပီးလွ်င္ တစ္ေယာက္တည္း ေတာင္၌ ေမြ႔ေလ်ာ္ရာ၏။

305. Without sloth, the person stays alone, sleeps alone, and walks alone, controls by oneself, would be delighted in the solitude of the forest / mountain.

304 Dure santo pakasenti,
  Himavanto va pabbato,
  asant’ettha na dissanti,
  rattim khitta yatha sara.

  [Dūre在遠處] [santo真善(複主格, a.)] [pakasenti明示(3)],
  [Himavanto喜馬拉雅(陽單主格)] [va] [pabbato(陽單主格)],
  [asant’無真善(陽複主格, a.)] [ettha在此處] [na] [dissanti被見(3)],
  [rattim在夜間(adv.)] [khitta(陽複主格, pp.)] [yatha(adv.)] [sara(陽複主格)].

  諸真善者在遠處明示,如喜馬拉雅山;諸無真善者在此處不被見,像在夜間已被拋的諸箭。

305 Ekasanam ekaseyyam,
  eko caram atandito,
  eko damayam attanam,
  vanante ramito siya.

  [Ekasanam單獨坐(陽單業格, a.)] {[eka單獨][seyyam](陽單業格, a.)},
  [eko單獨(陽單主格, a.)] [caram(陽單主格, ppr.)] [atandito未倦怠(陽單主格, pp.)],
  eko [damayam被調伏(陽單業格, a.)] [attanam自我(陽單業格)],
  [vanante林邊(單處格)] [ramito使...喜樂(陽單主格, pp.)] [siya(3opt.)].

  單獨正在行、未倦怠的單獨者在林邊,應是已使單獨坐、單獨臥、被調伏的自我喜樂。